15. novembra 2022

V jazierku môžme chovať viacero druhov rýb. Niektoré ryby sú náročnejšie na chov, iné menej. Pri výbere rýb si treba zvážiť, či pre nich máte vhodné podmienky, a ak nie, tak sa treba poinformovať, akým spôsobom sa dá vaše jazierko vylepšiť. Všetky druhy, ktoré spomenieme, sa môžu chovať v jednej nádrži, pretože sa navzájom znášajú.

Koi kapor (Cyprinus carpio carpio)

Je kráľom záhradných jazierok. Jeho domovinou je Japonsko, kde sa produkujú najkvalitnejšie KOI, ktoré sa následne importujú do celého sveta. Existuje v rôznych farebných kombináciách a dorastá až do 1 m, pričom priemerný vek sa pohybuje okolo 45 rokov. Ide o veľmi prítulné ryby, ktoré sa rýchlo naučia na kŕmenie z ruky. V mnohých prípadoch sa stáva rodinným spoločníkom počas celého života chovateľa. V prípade cennejších kúskov sa tieto žijúce drahokamy dedia z generácie na generáciu. Na chov koi je potrebné, aby bola v jazierku nainštalovaná dostatočná filtrácia. Taktiež je potrebné vzduchovanie, a to hlavne v letných mesiacoch. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, čo je v priemere okolo 3. roku života, sa koi dokážu rozmnožiť aj vo vašom jazierku. V porovnaní s karasom, potrebujú koi kapríky väčšiu nádrž, aspoň 3000 L a kvalitnejšie podmienky. Kapor nie je vhodný do plytkých jazierok bez filtrácie. Pokiaľ máte plytké jazierko, ale je dostatočne filtrované, tak nie je problém s chovom, avšak v zimnom období je potrebné zabezpečiť zimovanie rýb v interiéri. Može to byť v pivnici, garáži, alebo v prípade menších rýb aj vo väčšom akváriu. Treba podotknúť, že na našom území sa môžete stretnúť s euro a japonskými koi kaprami. Japonské koi sú dovezené z Japonska a sú vo vyššej kvalite, pretože prechádzajú prísnejším triedením a ich cena je aj podstatne vyššia. Avšak cena je úmerná kvalite. Najdrahší japonský koi kapor bol ohodnotený na 4,2 milióna dolárov, ale to už hovoríme o extrémoch. U nás si môžete kúpiť japonského koi kapra už od 10 €. Eurokoi kapor je potomkom japonského kapra, ktorý sa rozmnožil u nás. Väčšinou ide o lacnejšie a menej kvalitné ryby. Musím však podotknúť, že aj u nás v Európe už niektorí chovatelia produkujú koi kvalitatívne podobné japonským, no ich cena je už porovnateľná s japonskými koi. Nám sa tiež podarilo odchovať koi v slušnej kvalite. Všetko záleží od toho, aké ryby vytierame a ako sa venujeme selekcii.

Karas zlatý (Carasius auratus)

Nenáročná ryba, vhodná pre začiatočníkov. Karasy sú vhodné do menších jazierok, ktoré sú v lete značne prehrievané. Taktiež sú vhodné do jazierok bez filtrácií. Aj keď ide o nenáročné ryby, aj u nich sa môžu prejaviť bakteriálne ochorenia. Karas dorastá do veľkosti 25 cm a množí sa po 1. roku života. V porovnaní s koi kaprami, karasy ľahšie prečkajú zimu aj v plytších jazierkach.Veľmi jednoducho sa množia, čoho nevýhodou je plné jazierko malých tmavých rýb, ktorých sa je problém zbaviť. Musím spomenúť aj fakt, že karas zvykne byť aj prenášačom rôznych chorôb, ktoré sa na ňom nemusia prejaviť, práve preto ich ja osobne neodporúčam pridávať do jazierka s koi kaprami.

Jeseter (Acipenser)

Veľmi atraktívna ryba pripomínajúca žraloka. Drží sa pri dne a pláva aj okolo stien jazierka. Okrem estetickej funkcie tiež zohráva veľkú úlohu aj pri čistení jazierka, pretože svojím neustálym pohybom posúva nečistoty smerom k čerpadlu, alebo k dnovej vpusti. Jeseter je aktívny počas celého roka, takže je potrebné jeho prikrmovanie aj v zime. Rovnako je potrebné zabezpečiť vzduchovanie aj v zimných mesiacoch. V jazierkach sa najčastejšie chovajú: jeseter malý, jeseter malý (albinická forma), jeseter ruský, jeseter hviezdnatý, jeseter sibírsky a vyza veľká. Najkvalitnejší kaviár sa získava práve z jesetera.

Veslonos americký (Polyodon spathula)

Veľmi zaujímavá ryba, ktorá spestrí každé jazierko. Veslonos sa pohybuje v strede vodného stĺpca, ale veľmi často pláva aj pri hladine. Tak ako jeseter, je aktívny aj v zime, takže je potrebné ho prikrmovať. Taktiež je potrebné zabezpečiť vzduchovanie, ako v zime, tak aj v lete, kedy je teplota vody vyššia a obsah rozpusteného kyslíka vo vode je nízky. Počas zimy koi kapre svojím pohybom neruší, pretože kapre zimujú na dne jazierka a veslonos sa pohybuje v hornej časti.

Podustva severná (Chondrostoma nanus)

V jazierkach je chovaná skôr kvôli funkcii, ktorú plní ako kvôli vzhľadu. Ide o farebne neatraktívnu rybu, pretože jej spodná strana je svetlá a vrchná prechádza do tmava. Živí sa hlavne vláknitými riasami, a práve preto je chovaná v jazierkach. Ďalšou výhodou pre chovateľa koi kaprov, ktorý má v jazierku aj podustvu je to, že táto ryba je veľmi citlivá na kvalitu vody. Slúži ako indikátor, ak dochádza k jej úhynu, máte ešte necelý deň na to, aby ste vykonali opatrenia na záchranu koi. Podustva reaguje na zmenu ph, na nízky obsah kyslíka a na znečistenie vody. Dorastá do veľkopsti cca. 40 cm a dožíva sa v priemere 10 rokov.

Amur biely (Ctenopharyngodon idella)

Bylinožravá ryba, ktorá sa v jazierku chová hlavne kvôli redukcii vláknitých rias. Treba však spomenúť, že požiera aj rastlinnú vegetáciu a ničí aj lekná. Ide o rybu s prirodzeným sfarbením, aj keď už je vyšľachtená aj albinická forma, ktorá vie tiež spestriť jazierko. Vo voľnej prírode dorastá do hmotnosti až 10 kg.

Koi kapor je živý tvor, takže aj on môže ochorieť a na jeho zdravotný stav vplýva viacero faktorov.

Choroby všeobecne rozdeľujeme na vírusové, bakteriálne a plesňové. V tejto sekcii spomeniem aj parazity a červy, ktoré sú veľmi často spúšťačom chorôb a v mnohých prípadoch dokážu rybu aj usmrtiť.

Vírusové ochorenia:

Pri napadnutí vírusom sú ryby apatické, držia sa mimo stáda, v niektorých prípadoch visia šikmo hlavou nadol alebo smerom nahor. Vo väčšine prípadov ryby neprijímajú potravu. V tejto oblasti pozorujeme štyri hlavné vírusové ochorenia.

Jazná virémia

Vírus sa rozmnožuje v teplotách vody od 10 do 17 °C. Napáda vnútorné orgány rýb. Ryby napadnuté touto chorobou majú veľké množstvo tekutiny v brušnej dutine. Pri ochorení týmto vírusom sa následne pridružujú bakteriálne ochorenia, čoho príznakmi sú vypúlené oči a odstávajúce šupiny.

Príznaky: ryby sú apatické, držia sa mimo stáda, ležia na dne a majú sklopené prsné plutvy. V poslednom štádiu je ryba akokeby nafúknutá.

Liečba: odchyt jedinca a umiestnenie do inej nádoby, následne zvýšenie teploty vody nad 17 °C, najlepšie však nad 20 °C.

Koi herpes virus KHV

Veľmi nebezpečná choroba, ktorá je zatiaľ neliečiteľná a spôsobuje úhyn až do 98% nakazenej populácie. Maximum čo môžme urobiť je koi kapre imunizovať, a to zvýšením teploty nad 30 °C po dobu niekoľkých týždňov. Vírus sa množí v teplotách vody od 18 do 30 °C.

Príznaky: ryby sú apatické, neplávu, ale visia vo vode hlavou smerom nahor. Na tele sa im tvoria zhluky slizu, ktoré sú ľahko stierateľné. Hlavným príznakom je však rozpad žiabrí, na ktorých je viditeľná nekróza.

Liečba: v podstate nemožná.

Zápal plynového mechúra

Vírus spôsobuje to, že ryba pláva hlavou smerom nadol. K tomuto ochoreniu mechúra sa pridružujú taktiež bakteriálne choroby. Táto choroba sa vyskytuje zriedka a hlavnou prevenciou je to, že do jazierka ku koi kaprom nepridávame ryby z voľnej prírody.

Liečba: antibiotikami, ktorými nebojujeme proti vírusu, ale proti pridruženým bakteriálnym ochoreniam.

Pľuzgiernatosť-herpesvirus1

Táto choroba nepatrí medzi nebezpečné, ktoré by moli ohroziť život rýb. Jedná sa skôr iba o estetickú vadu. Tento vírus sa rozmnožuje hlavne, keď teplota vody klesne pod 15 °C.

Príznaky: na tele, a to hlavne v obasti hlavy, chrbta a chvostovej plutvy sa začnú tvoriť zhluky zhrubnutého bieleho slizu, ktoré sa nedajú zotrieť. Na dotyk pôsobia ako tvrdé hrčky.

Liečba: zvýšenie teploty vody nad 20 °C.

Bakteriálne ochorenia:

Bakteriálne choroby spôsobujú vážne problémy v chove KOI kaprov a pri neliečení môžu spôsobiť aj úhyn rýb. Najväčšie problémy spôsobujú baktérie rodu Aeromonas a Pseudomonas. Na rozdiel od vírusových ochorení, ryby prijímajú potravu a správajú sa normálne. Príznaky choroby si musíme všimnúť vizuálne. V tejto oblasti pozorujeme dve hlavné bakteriálne ochorenia.

Furunkulóza

Túto chorobu spôsobuje baktéria Aeromonas salmonicida, ktorá sa vyskytuje v teplotách vody od 5 do 30 °C. Optimálnou pre túto baktériu je 13 – 18 °C, kedy je imunita rýb znížená.

Príznaky: rybám začervenejú časti plutví, prípadne sa im začnú vytvárať červené škvrny v oblasti brucha. Ďalším štádiom je vznik červených škvŕn na koži okolo plutví , pričom sa škvrny zväčšujú a následne nastáva odumieranie kože. Ďalšou fázou je vznik kráterovitých vredov, ktoré môžu siahať až do svaloviny. V prípade neliečenia môže vziknúť vredov viac a ryby následkom toho hynú.

Liečba: podávaním antibiotík po dobu až 14 dní, pričom je potrebné udržiavať dobrú kvalitu vody, v ktorej sa ryby nachádzajú. Vhodné je preliečiť celú osádku rýb, a to aplikáciou antibiotík na krmivo, alebo injekčne.

Erytrodermatitida CE (infekčná vodnateľnosť)

Toto ochorenie spôsobuje baktéria Aeromonas hydrophila. Vodnateľnosť sa u rýb prejavuje hlavne v jarnom období, kedy sa teplota vody pohybuje okolo 10 – 15 °C.

Príznaky: ryby na niektorých častiach tela stácajú najprv sliz, neskôr aj šupiny. Vyskytuje sa to hlavne v oblasti chvosta. Po strate šupín nastáva nekróza svaloviny. Liečba: aplikácia antibiotík pomocou krmiva, zvýšenie teploty vody nad 20 °C.

Plesňové ochorenia:

Branchiomikóza (hniloba žiabrí)

Toto ochorenie napáda žiabre rýb, pričom pleseň prerastá pomedzi žiabrové lístky. Následne spôsobuje odumretie a vypadávanie žiabrových lístkov, čo má za následok úhyn rýb.

Príznaky: Ryby sa správajú ako keby sa dusili. Plávajú pri hladine a lapajú po dychu, aj napiek tomu, že je vo vode dostatok kyslíka. Ryby sa zdržiavajú pri prítoku vody do jazierka, kde vyhľadávajú miesto so zvýšeným obsahom kyslíka. Taktiež neprijímajú potravu, alebo ju prijímajú len sporadicky.

Liečba: Na liečbu sa používa kúpeľ v chloramíne B alebo T, pričom však ide o drastickú metódu. Aplikácia je účinná len v počiatočných štádiách.

Saprolegniósa

Jedná sa o zaplesnie povrchu tela rýb spôsobených plesňami rodu Achlya a Saprolegnia.

Príznaky: Na tele ryby sa začnú tvoriť zhluky pripomínajúce vatu, ktoré môžu narásť až do výšky 1 cm. Väčšinou sa tvoria na miestach, kde predtým došlo k poraneniu. Neskôr dochádza k nekrotizácii a vypadávaniu tkaniny. Liečba: Kúpeľ v protiplesňových prípravkoch, pričom najčastejšie je použvaná malachitová zeleň.

Parazitárne choroby

Na rybách pozorujeme parazity, ktoré parazitujú v tele – endoparazity a tie, ktoré parazitujú na povchu tela – ektoparazity.

Endoparzity (vnútorné parazity)

Sem patria hlavne mikroorganizmy vo veľkosti 30 – 70 mikrometrov, ktoré sa živia červenými krvinkami rýb. Tieto parazity sa prenášajú hlavne pijavicami, takže v umelo vytvorených jazierkach je toto ochorenie málopravdepodobné.

Príznaky: Prejavuje sa to hlavne v jarnom období. Ryby ležia na dne a ohýbajú sa akokeby do oblúku. Následne sa pridruží nekoordinované plávanie a neskôr aj úhyn.

Ektoparazity (vonkajšie parazity)

Kožovec (krupička)

Jednobunkový organizmus (Ichthyophthirius multifiliis) parazitujúci na tele a žiabrach rýb. V prípade neliečenia nastáva v mnohých prípadoch úhyn napadnutých jedincov.

Príznaky: Na tele môžete pozorovať biele asi 1 mm veľké krupičky, ktoré sú viditeľné hlavne na tmavých častiach tela. Ak sú napadnuté žiabre, tak sa ryby zhromažďujú pri prítoku vody do jazierka.

Liečba: Liečba býva často úspešná. Odporúča sa aplikácia liečiv napr. Acriflavin, Parasiten Medikament. Vhodný je aj kúpeľ v malachitovej zeleni. Ďalšou možnosťou je aj zvýšenie teploty vody nad 30°C.

Trichodinóza

Jednobunkový organizmus, ktorý sa zavŕtava do kožného epitelu rýb.

Príznaky: Ryby sa otierajú o dno, steny jazierka a o rôzne iné predmety. Potvrdenie tohto parazita je najlepšie pomocou mikroskopu, pretože voľným okom ho nespozorujete. Liečba: Použitie liečiva Parasiten Medikament alebo kúpeľ v malachitovej zeleni.

Costióza

Toto ochorenie spôsobuje jednobunkový parazit (Ichtyobodo necator). Vyskytuje sa na plutvách, koži a žiabrach rýb. Spôsobuje problémy hlavne u plôdika a menších rýb, kde jeho pôsobením nastáva úhyn vo forme udusenia rýb.

Príznaky: Toto ochorenie je veľmi ťažké spozorovať a často to zistíme, až keď rybky začnú hynúť. Liečba: Pomerne zložitá, keďže parazit prežíva aj tam, kde sa liečivo nedostane. V liahňach je účinná aplikácia chloramínu.

Lerneóza

Parazit, ktorého vidíme voľným okom, a ktorý pripomína kostičku z ryby. Dorastá do veľkosti až 15 mm. Parazituje na tele rýb a prichytáva sa medzi šupiny, kde sa živí tkanivom. Kožu poškodzuje aj svojimi toxickými výlučkami. Liečba: Spočíva v mechanickom odstránení parazita a následnej dezinfekcii napadnutého miesta. Vhodný je aj krátkodobý kúpeľ v soľnom roztoku.

Argulóza

Parazit veľkosti 6 -7 mm parazitujúci na tele rýb. Je prisatý na plutvy a kožu rýb a spodnou stranou narušuje a brúsi kožu. Je viditeľný voľným okom a pripomína prehistorických trilobitov. Pri premnožení spôsobuje zápal plutiev a kože, čo ma za následok napadnutie bakteriálnymi ochoreniami.

Liečba: Kúpeľ v soľnom roztoku po dobu 20 minút. Odporúčanou koncentráciou je 20 kg soli na 1000 litrov vody.

Dactylogyróza

Príčinou vzniku tohto ochorenia je červ z rodu Dactryloryrus, ktorý parazituje hlavne na žiabrach rýb. Značný úhyn spôsobuje hlavne u menších rýb.

Príznaky: ryby sa zhromažďujú pri prítoku vody do jazierka alebo pri vzduchovacích kameňoch a lapajú po dychu. Liečba: Aplikácia liečiva napr. Wurm Medicament.

Gyrodactylóza

Sploštený červ parazitujúci hlavne na koži rýb, na ktorej sa prichytáva pomocou háčikov. Jeho veľkosť sa pohybuje od 0,2 do 1,5 mm. V prípade premnoženia spôsobuje značné škody hlavne u mladších rýb.

Príznaky: Ryby sa otierajú o rôzne predmety a na tele sa im tvoria zhluky zbytočného slizu. Liečba: Aplikácia liečiva napr.Wurm Medicament.

Tumory

Nádory sa vyskytujú taktiež aj u koi kaprov. Najčastejšie sa u nich prejavuje rakovina vaječníkov, ktorá je veľmi často spojená s tým, že sa ryby niekoľkokrát po sebe nevytreli. Hlavným príznakom je extrémne zväčšené brucho, pričom ryba v ostatných partiách chudne. V poslednom štádiu choré jedince hynú. V dnešnej dobe sa už cennejšie jedince operujú a liečia, ale mnoho rýb aj tak po určitom čase uhynie.

Jazierko je veľmi vhodným doplnkom do každej záhrady, ktorú dokáže výrazne oživiť a dodať jej prírodnejší vzhľad. Na človeka pôsobí ukľudňujúcim dojmom, preto by nemalo chýbať v žiadnej záhrade.

Výhody záhradného jazierka:

• okrasný prvok v záhrade
• veľkostne a tvarovo si ho viete prispôsobiť podľa svojich predstáv
• využiteľnosť počas celého roka
• možnosť chovu rýb
• možnosť zdravého kúpania bez chémie
• možnosť korčuľovania
• kvitnúce vodné rastliny od jari do jesene

Jazierka rozdeľujeme do troch základných skupín: hotové plastové jazierka, záhradné jazierka a kúpacie jazierka – biobazény. Výber jazierka je podmienený veľkosťou záhrady a účelom využitia.

Plastové jazierko

Hodí sa najmä do záhrad, kde sme obmedzení priestorom. Ide o tvarované plastové nádoby, ktoré sú o objeme len niekoľko sto litrov. Majú vymedzené zóny na vysadenie vodných rastlín, ako aj na uloženie čerpadla. Nie sú vhodné pre chov rýb, no napriek tomu je v nich veľmi často chovaný Karas zlatý, ktorý patrí medzi nenáročné ryby.

Záhradne jazierko

Objemovo a tvarovo neobmedzený vodný prvok, ktorý plní dekoračnú alebo rybochovnú funkciu. Môžeme ho vytvoriť pomocou jazierkovej fólie alebo ho vybetónujeme, a následne natrieme tekutou fóliou. Odporúča sa nainštalovanie filtrácie, a to hlavne v prípade, ak v ňom plánujeme chovať ryby.

Biobazén- kúpacie jazierko

Budujeme ho za účelom rekreácie a kúpania. Oproti klasickým bazénom na báze chemických prípravkov má množstvo výhod. Hlavnou výhodou je predovšetkým to, že nám umožňuje zdravé kúpanie bez používania chemických prípravkov. Voda sa čistí biologickým spôsobom pomocou vodných rastlín, mechanickej a biologickej filtrácie. Ďalšou výhodou je, že si ho dokážeme tvarovo prispôsobiť a esteticky zakomponovať do záhrady. Biobazén je rozdelený na dve zóny: kúpaciu a regeneračnú. Regeneračná slúži na vysadenie vodných rastlín, ktoré plnia filtračnú funkciu. Plošne by mala byť dva krát väčšia ako kúpacia. Kúpacia zóna je bez rastlín, najčastejšie v tvare obdĺžnika, prispôsobená pohodlnému plávaniu.